Tekvica - čo o nej vieme

Kalabasa, atlantic giant, butternut, hokkaido, birdhouse bottle, goliáš… Práve sa skončil ich čas. Dlhá, teplá jeseň vyfarbila a vytvarovala tekvičky do rôznych podôb. Viac ako mesiac sme sa mali čím zaoberať. Z odrôd vyšľachtených na jadierka sme na halloween párty vyrezávali svetlonosov, vyberali jadierka a sušili ich na slniečku. Sladké dužinaté tekvice sme varili, piekli, plnili, zapekali, použili do polievok aj do koláčov a okrem typických amerických pochúťok Dňa vďakyvzdania ako pumpkin soup či pumpkin pie, sme oprášili aj recepty z detstva. Aj vaša babka robila z tekvice ananásový kompót? Spomínate si na vôňu skaramelizovaných šupiek pečenej tekvice?

Rovnako ako padajúce farebné listy patria k jeseni aj tekvice. Z niektorých sa dajú pripraviť úžasné jedlá, z iných bude skvelý zubatý lampáš a ďalšie sú krásne také, aké sú – rôznofarebným, malým aj veľkým, bruchatým, nosatým či prapodivne štruktúrovaným a vzorovaným plodom asi odolá len málokto.

V súčasnosti je známych takmer 30 druhov a viac ako 800 kultivarov tekvíc. U nás sa pestuje päť druhov – tekvica obyčajná (Cucurbita pepo), tekvica obrovská (Cucurbita maxima), tekvica muškátová (Cucurbita moschata), tekvica pomiešaná (Cucurbita mixta), tekvica figolistá – čiernosemenná (Cucurbita melanosperma) a viacero kultivarov rodiacich prevažne okrasné plody.

Prababičky z prazáhrad

Tekvice sú prastaré rastliny pôvodom z Ameriky (ich semená sa tu našli pri rôznych archeologických vykopávkach), ktoré asi už odnepamäti súviseli s človekom a jeho obhospodarovaním pôdy – Indiáni v strednej a južnej Amerike zužitkovali v kuchyni ich plody, listy aj semená, z tekvíc vyrábali aj nádoby, hudobné nástroje a ďalšie predmety. Plody tekvíc nás dodnes uchvacujú rôznosťou tvarov, farieb aj veľkostí. Niektoré sa zmestia do dlane, iné človek ani neunesie, podľa druhu vážia od niekoľkých gramov po desiatky kilogramov (kultivar Atlantic Giant môže mať plody s hmotnosťou až 500 kg).

Môžu byť rebrovité, zvlnené alebo s výrastkami, môžu mať tvar gule, turbanu či hrušky, bývajú rozlične sfarbené, pruhované aj škvrnité, nájdu sa medzi nimi nádherné oranžové, červené či žlté, ale aj zaujímavé zeleno-biele plody (napríklad kultivar „Sweet Dumpling“)... Sýta oranžová farba je typická napríklad pre obľúbený kultivar „Hokkaido“, ktorý má široké využitie v kuchyni a je vyhľadávaný pre pozitívne účinky na zdravie. Plody vážia 2 až 3 kg a obsahujú vraj viac betakaroténu než mrkva. Okrem toho sú bohaté na vitamíny C a E, pričom je zaujímavé, že skladovaním v nich obsah vitamínov narastá. Jedlá od výmyslu sveta sa dajú pripraviť aj z ďalších druhov tekvíc, len menšie okrasné plody nie sú vhodné na konzumáciu, pretože ich dužina je horká.

Veľmi zdravé sú aj tekvicové semienka – obsahujú celú škálu prospešných vitamínov, minerálov a biologicky aktívnych látok, dodávajú energiu a zasýtia rovnako ako čokoládové tyčinky, len s tým rozdielom, že sú pre telo prospešnejšie.

Vypestovať bohatú úrodu tekvíc nie je zložité, zvládne to aj dieťa. Treba si však uvedomiť, že tieto rastliny potrebujú veľmi veľa miesta. Dajú sa pestovať na záhone (jedna rastlina zaberie asi 0,5 m2) alebo, keďže majú úponky, na opore – na plote alebo osobitnej konštrukcii. Týmto spôsobom môžete pestovať tekvice dokonca aj na balkóne, výraznú úsporu miesta však určite ocenia aj majitelia menších záhrad či úzkych pozemkov. Základom je vybrať si správny druh (či už na konzumáciu, alebo na dekoráciu) a vysiať v máji semená na slnečné miesto do pôdy zásobenej humusom. Hoci je to pomerne zaužívané, nie je vhodné pestovať tekvice v komposte – odoberajú totiž z neho veľké množstvo živín, čím ho vlastne znehodnocujú. Potom už stačí len bohatá zálievka, teplo a občasné prihnojenie.




Zrelá tekvica je tvrdá, má sýtu farbu a drevnatú stopku. Vtedy ju treba odstrihnúť ostrými záhradníckymi nožnicami tak, aby jej ostala aspoň päťcentimetrová stopka. Ideálne je nechať ju ešte niekoľko dní ležať na slnku na záhone (najmä ak patrí medzi tie väčšie). Ak je však daždivo a chladno, tekvice radšej preneste do chráneného priestoru – na svetlo a do tepla. Tak môže prebiehať dôležité pozberové dozrievanie, pri ktorom sa zvyšuje obsah vitamínov, dužina sladne a získava bohatšiu arómu. Žiadnu tekvicu však pri prenášaní nedržte za stopku – keby ste ju totiž odtrhli, výrazne by sa znížila jej trvanlivosť.