Ak si pri názve Hokkaido predstavíte japonský ostrov, nie ste ďaleko od pravdy. Rovnaký názov má totiž aj tekvička, ktorá sa k nám dostala až z Krajiny vychádzajúceho slnka.
Záhradka diabetika sa veľmi nelíši od bežných záhrad. Nájdeme v nej základné druhy zeleniny – listovej či koreňovej aj zopár skorých zemiakov. Z ovocia jabĺčka, najlepšie kyslejšie odrody, hrušky, marhule, výborné sú višne a moruša čierna, plus nejaké ríbezle, jahody, egreše a ak sa dá – aj papriky a rajčiaky. Čo ešte môže pestovať záhradkár- diabetik, aby mohol plody svojej záhradky zaradiť do jedálneho lístka? Medzi takého plodiny patrí tekvica ‘Hokkaido’, ktorá k nám pomerne nedávno „pricestovala“ až z Japonska. Dokonale sa aklimatizovala, je nenáročná, dobre sa skladuje a má neuveriteľne rôznorodé využitie. Je to neveľká, asi kilogramová tekvička cibuľovitého tvaru, s výraznou tmavooranžovou farbou šupky. Nezrelá je zelená, treba však počkať na vyfarbenie. Nemusí sa šúpať a použiť sa dá z nej všetko, aj vnútro so semienkami.
Liečivé účinky
‘Hokkaido’ je nielen chutná, ale aj zdravá. Podľa orientálnej medicíny je liečivá hlavne pre oblasť sleziny, slinivky brušnej a žalúdka. Je bohatá na karotén, z ktorého si telo vytvára vitamín A. O vysokom obsahu karoténu svedčí žiarivá farba celého plodu. Dužina obsahuje veľmi veľa draslíka a málo sodíka, čo má priaznivý účinok pri liečení kardiovaskulárnych ochorení. Konzumácia tejto tekvice kladne ovplyvňuje stav pokožky, zraku, prostaty a pľúc. Má mimoriadne vysoký obsah zinku, hlavne v semenách, preto okrem dužiny konzumujeme aj semená. Pre diabetikov je významný inulín, ktorý má sladkú chuť a v tele pôsobí aj ako vláknina. Tým zmenšuje ohrozenie tela rakovinou hrubého čreva.
VyužitieTekvičku pred úpravou stačí umyť, rozkrojiť a lyžicou vybrať vnútornú vrstvu dužiny so semienkami. Túto časť môžeme buď hneď použiť, alebo zamraziť. Ak sú semienka zrelé, odložíme si niekoľko na sadenie a zvyšok bežne upečieme ako pri iných tekviciach. Dužinu podľa potreby nakrájame na kúsky alebo nastrúhame a tiež buď hneď použijeme na varenie, alebo odložíme do mrazničky.
VYSKÚŠAJTE ‘HOKKAIDOVÉ’ RECEPTYHrnčekový koláč Hokkaido2 vajíčka, 3/4 hrnčeka oleja, umelé sladidlo podľa chuti, 1 vanilínový cukor, 2 hrnčeky nahrubo nastrúhanej tekvice, citrónová šťava a trocha citrónovej kôry, 1 hrnček hladkej múky, 1 až 1,5 hrnčeka polohrubej múky, 1 hrnček mlieka, 1 prášok do pečiva, trocha kokosu, prípadne kakaa, oriešky, hrozienka
Všetky ingrediencie zmiešame spolu v miske a vylejeme do vymastenej a múkou vysypanej formy na pečenie. Pečieme asi 30 minút pri vyššej teplote. Hotové ešte môžeme potrieť diabetickým lekvárom a posypať strúhaným kokosom, mletými orechami alebo mandľami. Rýchly a chutný koláčik, so šľahačkou sa zmení na zákusok.
Pečené zemiaky s tekvicoustredne veľká tekvička, 1 kg zemiakov, cibuľa, čerstvé alebo sušené bylinky – bazalka, majorán, oregano, provensálska zmes a podobne, soľ, drvená rasca, olej
Umytú tekvicu zbavíme semienok a nakrájame na menšie kúsky, podobne nakrájame aj očistené zemiaky. Cibuľu nakrájame na polmesiačiky. Všetko v miske zmiešame, osolíme, okoreníme bylinkami a nasypeme do nádoby na pečenie, ktorú sme vytreli olejom. Pečieme v dobre vyhriatej rúre asi pol hodinu. Podávame so šalátom z čerstvej zeleniny alebo s acidofilným mliekom.
Guláš Hokkaidostredne veľká tekvica, 5 zemiakov, 2 cibule, 3 strúčiky cesnaku, 3 rajčiaky, 3 papriky (môžeme nahradiť lečom z pohára), rasca, kocka zeleninového bujónu, lyžica horčice, mletá červená paprika, majorán, olej, soľ, podľa chuti Solčanka
Vo väčšom hrnci usmažíme na oleji nakrájanú cibuľu, cesnak, pridáme rascu a časť červenej papriky. Potom pridáme papriku nakrájanú na rezance, neskôr rajčiaky – najlepšie zbavené šupky. Nakoniec prisypeme na menšie kúsky nakrájané zemiaky a po chvíli tekvicu. Posolíme, pridáme zvyšnú červenú papriku a horčicu a zalejeme 2 – 3 litrami vriacej vody. Keď sú zemiaky mäkké, posypeme majoránom a vypneme. Je to vegetariánsky guláš, osviežujúci najmä v lete. K nemu podávame čierny chlieb, zemiakové lokše, výnimočne zemiakové placky.
Ako si ju dopestovaťPodobne ako iné druhy tekvíc, aj tekvica ‘Hokkaido’ potrebuje na dobrý rast veľa živín a slnečné stanovište. Najvhodnejšie je pred výsadbou do pôdy primiešať kompost alebo maštaľný hnoj. Predpestované sadenice vysádzame na stanovište v druhej polovici mája, keď už nehrozia mrazíky, ktoré by ju mohli poškodiť. Sadíme ju na vzdialenosť najmenej 1,2 m, aby mala dostatok miesta na rast. Počas sezóny je veľmi dôležité výdatné zavlažovanie, ktoré podporuje tvorbu plodov. Zberať ju začíname koncom augusta.
Na množstvo na obrázku treba: 
Ochutené tekvicové jadierka
Ja používam najčastejšie tieto dva druhy, pričom názov viem len tej guľatej Hokkaido tekvici. Ak mi poviete ako sa volá tá podlhovastá, budem rada. Hokkaido používam do slaných receptov, je také hutnejšie a chutí niečo medzi gaštanmi a fazuľou. Podlhovastá má jemnú sladkú dužinu, tú dávam do koláčov. Vo vrecku vidno Hokkaido nakrájané na kocky, do niektorých receptov sa hodí takto. Tekvica Hokkaido sa nešúpe iba dobre umyje a odkroja sa prípadné vady na kráse. Šupka tepelnou úpravou úplne zmäkne.
Upečené tekvice. Vždy pečiem dva plné plechy naraz na 190°C asi 45 minút (pichnem do najväčšej nožom, či je mäkká). Ľahko sa lyžicou vyberie až celkom na šupu.
V mise ho stačí roztlačiť pučidlom na zemiaky.
Pripravené do mrazničky. Toľko vyšlo z troch veľkých maslových tekvíc. Plus jedna šálka, ktorú som dala do cheesecake.
Tekvicovo-zelerová polievka
Sladko-kyslá tekvica 
Pečená tekvica 
Podávajte teplé samotné alebo ako prílohu.
Tekvicová polievka 
Kalabasa, atlantic giant, butternut, hokkaido, birdhouse bottle, goliáš… Práve sa skončil ich čas. Dlhá, teplá jeseň vyfarbila a vytvarovala tekvičky do rôznych podôb. Viac ako mesiac sme sa mali čím zaoberať. Z odrôd vyšľachtených na jadierka sme na halloween párty vyrezávali svetlonosov, vyberali jadierka a sušili ich na slniečku. Sladké dužinaté tekvice sme varili, piekli, plnili, zapekali, použili do polievok aj do koláčov a okrem typických amerických pochúťok Dňa vďakyvzdania ako pumpkin soup či pumpkin pie, sme oprášili aj recepty z detstva. Aj vaša babka robila z tekvice ananásový kompót? Spomínate si na vôňu skaramelizovaných šupiek pečenej tekvice? 
Prababičky z prazáhrad
Môžu byť rebrovité, zvlnené alebo s výrastkami, môžu mať tvar gule, turbanu či hrušky, bývajú rozlične sfarbené, pruhované aj škvrnité, nájdu sa medzi nimi nádherné oranžové, červené či žlté, ale aj zaujímavé zeleno-biele plody (napríklad kultivar „Sweet Dumpling“)... Sýta oranžová farba je typická napríklad pre obľúbený kultivar „Hokkaido“, ktorý má široké využitie v kuchyni a je vyhľadávaný pre pozitívne účinky na zdravie. Plody vážia 2 až 3 kg a obsahujú vraj viac betakaroténu než mrkva. Okrem toho sú bohaté na vitamíny C a E, pričom je zaujímavé, že skladovaním v nich obsah vitamínov narastá. Jedlá od výmyslu sveta sa dajú pripraviť aj z ďalších druhov tekvíc, len menšie okrasné plody nie sú vhodné na konzumáciu, pretože ich dužina je horká.
Vypestovať bohatú úrodu tekvíc nie je zložité, zvládne to aj dieťa. Treba si však uvedomiť, že tieto rastliny potrebujú veľmi veľa miesta. Dajú sa pestovať na záhone (jedna rastlina zaberie asi 0,5 m2) alebo, keďže majú úponky, na opore – na plote alebo osobitnej konštrukcii. Týmto spôsobom môžete pestovať tekvice dokonca aj na balkóne, výraznú úsporu miesta však určite ocenia aj majitelia menších záhrad či úzkych pozemkov. Základom je vybrať si správny druh (či už na konzumáciu, alebo na dekoráciu) a vysiať v máji semená na slnečné miesto do pôdy zásobenej humusom. Hoci je to pomerne zaužívané, nie je vhodné pestovať tekvice v komposte – odoberajú totiž z neho veľké množstvo živín, čím ho vlastne znehodnocujú. Potom už stačí len bohatá zálievka, teplo a občasné prihnojenie.
Zrelá tekvica je tvrdá, má sýtu farbu a drevnatú stopku. Vtedy ju treba odstrihnúť ostrými záhradníckymi nožnicami tak, aby jej ostala aspoň päťcentimetrová stopka. Ideálne je nechať ju ešte niekoľko dní ležať na slnku na záhone (najmä ak patrí medzi tie väčšie). Ak je však daždivo a chladno, tekvice radšej preneste do chráneného priestoru – na svetlo a do tepla. Tak môže prebiehať dôležité pozberové dozrievanie, pri ktorom sa zvyšuje obsah vitamínov, dužina sladne a získava bohatšiu arómu. Žiadnu tekvicu však pri prenášaní nedržte za stopku – keby ste ju totiž odtrhli, výrazne by sa znížila jej trvanlivosť.
Keďže som z kraja, kde lúskanie tekvicových jadierok neodmysliteľne patrí k životu, nemáme núdzu o tekvice na vyrezávanie svetlonosov. Už v septembri som odložila pár pekných kúskov, z ktorých sme teraz pekne odstránili jadierka na sušenie a vyrezali pekné svetlonosy na ozdobu balkóna. Musím uznať, že napriek tomu, že muž vyrezával tekvicu po prvý raz, jeho svetlonos bol najkrajší, aký som kedy videla:)
Tekvicové ravioli so šalviovým maslom
Rizoto z tekvice butternut
