11-ročné tahini

Pri jednom upratovaní a hľadaní pár iných vecí sme našli veľkú plechovku z roku pána, ktorá ma dosť šokovala, nakoľko si dosť presne pamätám, kedy sa do bytu dostala - a nepochopila som, prečo sa ešte nespotrebovala. Rok 2015 teda so sebou priniesol rad prekvapení a čudností, a toto bolo taktiež jedno z nich... že to vôbec vyplávalo na povrch.

Zo skrine teda vyplávala veľká plechovka tahini v bio kvalite s dátumom najneskoršej spotreby do 10.2004. Čistý bezlepkový produkt, doplnený mandľami, uchovaný tak, ako docestoval z Tuniska pred 11 rokmi. Ležal v skrini a prežil dosť veľa turbulentných okamihov, bezpečne ukrytý pred zrakmi všetkých členov domácnosti, ktorý medzitým už stihli z bytu i poodchádzať natrvalo.

Otvorili sme, ochutnali sme, a nič tomu nebolo. Mandle chutili ako keby ich tam vložili včera, nič nebolo ani horké, ani potuchnuté, ani nijako čudné. Iba to malo takú takmer sypkú konzistenciu. Všetko bolo chutné a po prvom nesmelom pokuse zjesť kúsok sme čakali 24 hodín, či sa budeme biť o onú miestnosť, nič sa však nestalo. Celú plechovku tahini dojedol nakoniec na pokračovanie chlap, ktorý sladké rozhodne môže, pripomínalo mu to turecký med. Spotrebovali sme to 11 rokov po doporučenom dátume, presnejšie v 10.2015.

Čo to vlastne "tahini" je?
Tot oficiálne objasnenie z wikipedie:
"Tahini is an oily paste made from toasted ground hulled sesame seeds used in North African, Armenian, Greek, Israeli, Cypriot, Iranian, Turkish, Iraqi, and Levantine cuisines. Tahini is served as a dip on its own or as a major component of hummus, baba ghanoush, and halva. Tahini is made from sesame seeds that are soaked in water and then crushed to separate the bran from the kernels. The crushed seeds are soaked in salt water, causing the bran to sink. The floating kernels are skimmed off the surface, toasted, and ground to produce an oily paste. Because of tahini's high oil content, many manufacturers recommend refrigeration to prevent spoilage. This is particularly true among makers of raw, organic tahini, who will often prepare their tahini at low temperatures and ship and store it in refrigerated cases to maximize quality and shelf life. Tahini is an excellent source of copper, manganese and the amino acid methionine.[12] Tahini is a source of the healthy fatty acids omega-3 and omega-6. Tahini in a jar with natural oil separation visible at the top. Tahini made from raw sesame seeds is lower in fat than tahini made from roasted seeds. Tahini's relatively high levels of calcium and protein make it a useful addition to vegetarian and vegan diets, as well as to raw food diets when eaten in its unroasted form. Compared to peanut butter, tahini has higher levels of fiber and calcium and lower levels of sugar and saturated fats.

Kokosové a jablkové gulky (bezlepkové)

Pri frekvencii mojej schopnosti publikovať článok v období nasadenia na projekt sa dostávame tento rok k číslu 2 ks ročne :-) za čo sa vopred či ex-post každému ospravedlňujem :-) avšak obdobne to vyzerá aj s frekvenciou pečenia sladkostí v mojej domácnosti tento rok. Myslím, že po dlhom období vysokej miery frustrácie aj chlap konečne uvítal návrat svojho obľúbeného prirodzene bezlepkového sladkého čuda, pri ktorého objave sa pred rokom zmieril s tým, že bude jesť kokos. Keď sa tento rok pri prechádzke nočným obchodom počas nákupu potravín jemne spýtal, či nepotrebujeme kúpiť kokos, bolo mi jasné, že je čas na kokosové a jablkové guľky.

Recepty sú pomerne jednoduché, i keď, oproti pôvodným zaknihovaným verziám prešli miernymi úpravami, obzvlášť jablková verzia, nakoľko nemám fyzickú silu mlieť namočené sušené hrozienka - akože - vyskúšali sme to, bolo to asi najlepšie na svete, ale niet toho človeka ktorý by ma prinútil absolvovať to ešte raz... Recepty sú teda nasledovné:

Kokosové guľky:
250 g kokosovej múčky
1 Salko (alebo sladené kondenzované mlieko)
100 g mandlí alebo pomletých vlašských orechov
2 lyžice medu
kokos na obaľovanie

Jablkové guľky:
4 jablká
1 lyžica ghee (originál: olej)
soľ
šťava z 1 limety (originál: citrón)
2 lyžice medu
2 lyžice rumu
mletá škorica (podľa chuti)
(100 g mletých namočených hrozienok) --- ktoré som nahradila 100 g mletých orechov
kokos na obaľovanie

V prípade kokosových guliek je to jednoduché - všetko dôkladne pomiešať, vytvarovať guľky (rukami!), obaliť v kokose a ukladať do papierových košíčkov.
V prípade jablkových guliek je to mierne zložitejšie. Jablká treba postrúhať a podusiť na ghee spolu so štipkou soli (ja tam pridávam aj limetovú šťavu). Zmes po vychladnutí doplniť všetkými ostatnými surovinami, dôkladne premiešať, vytvarovať guľky (opäť rukami), obaliť v kokose a ukladať do košíčkov.


Lepšie ako z obchodu, zdravé nakoľko viete, čo tam dáte, a zaručene bezlepkové bez čudných druhov zahusťovadiel, zlepšovačov konzistencie či regulátorov chute. V chladničke vydržia, kým ich nezjete a máte dennú dávku sladkosti na dosť dlhý čas pripravenú...
Hm, pri otázke - čím nahradiť Salko aby to bolo menej kalorické, som dostala odpoveď - "Čo si sprostá? Už toľko si človek môže dopriať a nezje toho tony, tak na to zabudni!" Takže mi bolo zakázané ďalej uvažovať.
No a keďže chlap v poslednom období výrazne pochudol, nezaškodí mu trocha výživy navyše :-), teda nech mu to pohladí dušu jemnejšie ako umelé makovníky z našich komerčných pekární.

Palacinky (bezlepkové)

Smrťou a deštruktívnou hybnou silou pre každého začínajúceho bezlepkáča v kuchyni je nechutné, nelepiace, rozpadávajúce sa, mrviace sa, nechutné, betónové, suché a umelé cesto štandardného bezlepkového pečiva na všetky spôsoby. Snáď ešte jediné, ktoré sa celkom dá zjesť a chutí, sú niektoré položky od Schär, a niektoré keksíky ktoré Sylvia objednáva z CZ.
Inak bieda, ale musí sa nechať - keďže nie každý je schopný postaviť sa do kuchyne a začať niečo robiť, výber je aspoň bohatší ako pred pár rokmi a zas kúpiť všeličo sa už celkom dá.

Po cca 5 rokoch pokusov a omylov (a kŕmenia chlapovho žalúdka, ktorý netušíl že žuje bezlepkové, ale hlavne si pochvaľoval, že žuje zdravé a nechemické a je prirodzené že chuť a konzistencia nie je dokonalá), a nezlomného úsilia vyrobiť z bezlepkových múk niečo, čo sa fakt naozaj dá zjesť a hlavne to chutí, som sa dopracovala do stavu, že v súčasnosti 9 z 10 bezlepkových pečených vecí zodpovedá mojim predstavám.

Avšak - chce to veľa brossovať po nete, rozumieť po anglicky, otvoriť svoju myseľ nevídaným čudným chutiam, kombináciám a surovinám, a vnímať výsledok pokusov ako rozhodne zaujímavú alternatívu bez štipky predstavy či to chutí tak ako to povodne autor myslel...
Aha, a ešte jednu podstatnú vec: ignorovať komentáre Vášho chlapa na tému - množstvo použítých vajec za týždeň - veď preboha snáď mi nechceš povedať že som v tomto koláči zjedol sedem vajec teda cholesterolu na sedemtýždňový povolený limit???
Totiž vajcia vlastne vôbec neškodia, ak Vám treba živiny na celý deň aj bez chleba, stačia Vám dve volské oká a telo si poradí... ale o tom nabudúce.

Tradičný pokrm slovenskej populácie, ktorý spravidla zachráni všetky hladné krky v rodine, sú palacinky.
Pre začínajúceho bezlepkára čistá smrť.
Cesto, ktoré má byť tenké, nedajboh si ho na panvici máte aj v jednom akože spolu-držiacom kuse otočiť - to chce teda odvahu.
Kým nezistíte, z čoho to vlastne máte spraviť.

Keďže som dobrá duša a môj level EQ je dosť vysoký, recept zaručene funkčný a na nerozoznanie (konzistenciou) od štandardných slovenských domácich palaciniek je nasledovný:

0,5 l mlieka
3 vajcia
Málo soli (asi 2 štipky)
1 kopcová polievková lyžica tekvicovej múky
1 kopcová polievková lyžica sezamovej múky
1 normálna polievková lyžica cícerovej múky (zahusťuje)
1/2 polievkoej lyžice tapiokového škrobu (chutí lepšie a ľahšie ako náš klasický zemiakový škrob, a nerobí betón ako kukuričný škrob)
Zvysok x lyzic Schär alebo inej bezlepkovej zmesovej múky na pečivo/koláče/chlieb, kým to nebude mať správnu palacinkovú konzistenciu
Ghee na pečenie - neminie sa veľa a sú po ňom ľahké a akurát normálne, rozhodne nie mastné, nechytajú pachute a aj po pobyte v chladničke dokonalé
poznámka: cukor nedávam, keďže palacinky nejedávam vždy sladké, avšak ak chcete sladké, tak ho tam dajte koľko chcete (ja to v lete skúsim so stéviou).

Chápem, že na prvé prečítanie je asi zostava múk príliš neznáma slovenskému konzumentovi, avšak časom si každý bezlepkár uvedomí, že bezlepková strava znamená používať úplne iné suroviny ako v dobe, kým hadica na gastre nevykotila info že jeho tenké črevo je mimo normálu... Neviem spriemerovať ako dlho trvá aklimatizácia bežného slováka, avšak pri troche vôle, snahy a dosť veľkej dávky trpezlivosti sa to dosiahnuť rozhodne dá. Napríklad moja domácnosť sa na to plne transformovala po cca 3 rokoch mojej frekvencie variacich aktivít (rozumej - varím alebo pečiem max. raz za týždeň a to cez víkend, ak nepočítam drobné rýchlovky na raňajky, s výhodou prirodzene bezlepkovo variaceho chlapa v podobe super polievok a fantastického rizota)









Netuším, čo na palacinky hovoria ajurvéďania, avšak myslím, že jedia dosť veľa dosť zvláštnych vecí a keďže som použíla ich obľúbenú surovinu, minimálne jeden dobrý bod by si tento slovenský produkt vyslúžil.

Ghee - prečo je dobré a ako si ho vyrobiť doma

V januári tohto roka som navštívila miestneho ajurvéďana Robina (Paťo ho nazýva "šaman"), a dal mi viacero praktických doporučení na malé drobné realizovateľné zmeny v jedálničku, ktoré dokážu z dlhodobého hľadiska divy.
Všetko sa deje priebežne - takže si to tu zhrnieme - priebežne ich zdieľam so známymi a priebežne skúšam, čo chutí, prečo, načo a začo...

Tentokrát sa pozrieme na GHEE.
Nič nového pod slnkom slovenským.
U nás ho kedysi babky robili bez stresu rovnako ako ho robia Indovia dodnes, a volali ho "PREPUSTENÉ MASLO" alebo "PREPRAŽENÉ MASLO" alebo "MASLOVÝ OLEJ" a podobne. Paťo ho nazýva "MŔTVA HMOTA" a "NENOS MI TO SEM".

Dôvod, prečo ho babky robili, bol prostý a praktický: skladovateľnosť bez šance pokaziť sa. Takto spracované maslo vydržalo v špajzi v chlade aj rok a použiteľné bolo úplne na všetko od priamej konzumácie s chlebom až po varenie, pečenie, škvarenie a ďalšie extrémnosti, vrátane vyživovania pleti v podobe krémikov (ak teda mali časopriestor i na skrášľovacie procedúry), ale i na kožné problémy takmer všetkého druhu. A keďže masla mali kedysi dosť, bolo domáce, a jeho použitie bolo naozaj všestranné.

Babky však netušili, že táto vec bola i zdraviu prospešná. Ako?

- neobsahuje laktózu
- neobsahuje mliečne proteíny (kazeín, hm, bodybuilderi)
- neobsahuje vodu
- má vyššiu teplotu horenia a neprepaľuje sa pri varení a pečení
- pri dlhodobom používaní znižuje hladinu LDL (zlého) cholesterolu
- je ľahšie stráviteľné
- dokonca stimuluje vylučovanie žalúdočných štiav
- je plné antioxidantov
- napomáha pri absorpcii vitamínov a minerálov do tela
- je to antivirotikum
- posilňuje imunitný systém
- spomaľuje a zastavuje rast rakovinových nádorov
- dá sa použiť na popáleniny a kožné problémy
- dá sa použiť ako masážny telový olej
- a teoreticky sa dá použiť aj ako olej na svietenie (s bavlneným knôtom)

Ajurvéďania ho použivajú ako liek, ktorý prirodzene používa celá indická populácia na varenie každý deň.
Do ghee vmiešavajú ďalšie zmesi bylín a liečiv, ktoré potrebujú dostať do tela pacientov, a využívajú jeho vlastnosti absorbenta, asimilátora, zlepšovača pamäte, lubrikanta pre mäkké tkanivá a medzikĺbové tkanivá... Hovoria, že ghee spôsobuje, že telo je flexibilnejšie, ako keby ho všetko zvnútra premasťovalo.

Na Slovensku asi najpresnejšie, najvýstižnejšie a najpútavejšie napísaný fotorecept na prípravu je asi tento:
http://varecha.pravda.sk/recepty/ghee-prepustene-maslo-fotorecept/44892-recept.html

Celé čaro spočíva v pomalom varení masla do stavu, kým sa z neho vyvarí všetok balast a vyextrahuje sa z neho zlatožltý čistý olej (alebo teda tuk).
Keďže nie je náročné dodržať dobrú radu ajurvéďana a vytrieskať z tohto produktu maximum osohu aj pre zdravie, prikladám, čo aplikujú jeho súkmeňovci pri výrobe ghee a liekov štandardne. V procese varenia aplikujú iba dve zmeny:
1. zbierajú penu ktorá sa na začiatku vytvorí, nech zbytočne neprehára
2. nenechávajú bielkovinu na spodku hrnca karamelizovať
Prečo?
Lebo akonáhle ghee nadobudne orieškovú chuť (od karamelizovania bielkoviny), ghee už začína prehárať a likvidujú sa v ňom zdraviu prospešné látky - považujú ho už za zhoreté.

Takže - presne tak som postupovala i ja a prikladám svoje obrázky...

Takto to vyzerá kým sa to varí:

A zbiera sa z toho pena:

Keď je to hotové, prefiltruje sa to:

Pre istotu do hrnca nech sa to nerozlieva:

A nakoniec sa to preleje do toho, v čom sa to bude skladovať:


Zrazené bielkoviny (nezhoreté a v našom prípade neskaramelizované) sa z hrnca vyhodia:


Zdroj z ajurvédskej stránky:

Ghee can be used in place of butter and is an ideal cooking oil, as it does not burn unless heated excessively. It makes a wonderful body oil for massage and can serve as a base for herbal ointments (for burns, skin rashes, etc.) and can even be used for lamps, with wicks made from cotton balls.

Ghee is a digestive. It helps to improve absorption and assimilation. It nourishes ojas, tejas and prana. It is good for improving memory and lubricates the connective tissue. Ghee makes the body flexible and, in small doses, is tridoshic. Ghee is a yogavahi—a catalytic agent that carries the medicinal properties of herbs into the seven dhatus or tissues of the body. Ghee pacifies pitta and vata and is acceptable, in moderation, for kapha. Persons who already have high cholesterol or suffer from obesity should be cautious in using ghee. Ghee is not to be used when there are high ama (toxic) conditions.


Ghee Recipe

1 pound unsalted butter

Put the butter in a heavy, medium-sized pan. Turn the heat on to medium until the butter melts.

Turn down the heat until the butter just boils and continue to cook at this heat. Do not cover the pot. The butter will foam and sputter while it cooks. Whitish curds will begin to form on the bottom of the pot. The butter will begin to smell like popcorn after a while and turn a lovely golden color. Keep a close watch on the ghee, as it can easily burn. After a while it will become a clear, golden color. You will have to take a clean, dry spoon to move away some of the foam on top in order to see if the ghee is clear all the way through to the bottom. When it is clear and has stopped sputtering and making noise, then it needs to be taken off the heat. Let it cool until just warm. Pour it through a fine sieve or layers of cheesecloth into a clean, dry glass container with a tight lid. Discard the curds at the bottom of the saucepan. The ghee is burned if it has a nutty smell and is slightly brown.

1 pound of butter takes about 15 minutes of cooking time. The more butter you are using, the more time it will take.

Ghee can be kept on the kitchen shelf, covered. It does not need refrigeration. The medicinal properties are said to improve with age. Don’t ladle out the ghee with a wet spoon or allow any water to get into the container, as this will create conditions for bacteria to grow and spoil the ghee.

Two pounds of butter will fill a quart jar with ghee.

Zdroj: https://www.ayurveda.com/online_resource/ghee_recipe.html

Difference between the clarified butter and butter ghee:

Clarified Butter:

Also called drawn butter. Regular butter is made up of butterfat, milk solids, and water. Clarified butter is the translucent golden butterfat left over after the milk solids and water are removed. In short, clarified butter is just butter that contains only pure butterfat. It has a higher smoke point than regular butter, thus allowing you to be able to cook at higher temperatures, and won't spoil as quickly.


Butter Ghee:

Clarified butter and ghee are not the same. Ghee is clarified butter that has been cooked longer to remove all the moisture, and the milk solids are browned (caramelized) in the fat and then strained out. This gives a rich nutty taste. Ghee has a longer shelf life, both refrigerated and at room temperature. It is traditionally used in Indian cuisine.


Making Clarified Butter and Ghee Tips and Hints:

1 pound of butter = about 1 1/2 cups clarified butter or ghee.

Type of Pan Used: Use a heavy bottomed and deep stainless steel pan. Make sure the pan you will be using is clean and dry.

Chef's Tip - Use a double boiler. This let you safely clarify your butter while busy elsewhere in the kitchen. Never cover the pan during the whole cooking process.

Low Heat: Use low heat so the butter will not burn. Yes, turning up the heat will melt the butter faster, but the milk solids may begin to burn. For fast melting, cut the unsalted butter into pieces and melt slowly in a heavy saucepan for approximately 30 minutes.

Storing clarified butter and ghee: They can both be stored, covered, without refrigeration in a glass or earthen jar for about six (6) months. At room temperature, they become semi-sold. With refrigeration, they both harden and can be stored, covered, for about one (1) year. Do not let any water get into your clarified butter or ghee jar. A drop of water can easily promote bacteria and spoil them.

Using clarified butter and ghee: Clarified butter and ghee is great for sautéing because it doesn't burn as easily as ordinary butter. It is useful in all kinds of sauce making, especially the butter-based sauces like Hollandaise and Béarnaise. It is also a delicious accompaniment for lobster or crab. Use then in place of regular butter in your cooking.

Najfantastickejšie letné stravovanie na svete - tento šalát a jeho variácie

Pri nedávnom upratovaní počítača som objavila tento obrázok a spôsobil mi neskutočnú túžbu po tomto letnom mňam stravovacom režime. Obzvlášť preto, že okrem mozarelly a olivového oleja je zelenina v ňom naozaj zeleninová (nie tesco-typ), čo zrela na tunajšom slnku, v tunajšej zemi a bola kropená riadnou vodou bez zbytočných ďalších chemikálií (okrem kyslých dažďov).

Teším sa na leto, nech je to tu čo najskôr!
Čo si pamätám, toto som jedla aj v Chorvátsku... snáď sa tam budúce leto dostaneme.

obsahuje čerstvé suroviny:

4-5 malých žltých paradajok
4-5 malých červených paradajok
2-3 veľké červené paradajky
asi polovicu šalátovej uhorky
keď mám, tak aj papriku...
1 mozarellu (Galbani napríklad)
soľ, korenie
trochu byliniek
olivový olej


Všetko zmiešať a zjesť.
Neuveriteľne osviežujúce, ľahké, zdravé a chutné.

Chlieb s tekvicou - pšenično-ražný, i špaldový, alebo bezlepková verzia

Od posledného pokusu o pečenie chleba v auguste tohto roka (konečne úspešného, po veľmi dlhom čase absolútneho nepečenia akéhokoľvek chleba) som sa včera opäť dopratala do stavu "ok, mám chuť upiecť chlieb, tentokrát aj s tekvicou".
Prednedávnom som upiekla špaldový, zo zvyšku špaldovej múky, čo chlapovi chutilo :-).
Teda demotivácia nebola zrovna aktuálny problém - skôr nedostatok času v nebývale hektickom období záveru tohto roka.
Trvalo celých 8 dní relatívneho voľna, kým som dospala svoj posledný kvartál a dostala som sa do stavu, že som schopná v kuchyni niečo jedlé spraviť (okrem rýchlych koláčov).

Kniha združujúca množstvo zaujímavých (ale nie vždy celkom použiteľných) receptov na chlieb je plná všeličoho, nič z toho však nie je bezlepkové a teda - skúsiť som sa rozhodla verziu jedlú pre chlapa, ktorú po prípadnom úspešnom výsledku pretransformujem do bezlepkového pokusu.

Pôvodný recept sa volá: Ražný chlieb s čiernym korením.
Upravený recept pre chlapa sa volá: Pšenično-ražný tekvicový chlieb (prudko jedlý a chutný)
Upravená bezllepková verzia sa volá: Tekvicový chlieb (ešte sa pečie)

V zásade som na ňom oproti knihe nič nemenila, čo sa množstiev týka, t.j. predpokladám, že je dobrý aj v pôvodnom stave.
Uvádzam aj pôvodný recept - pre mamu:

teda verzia pôvodná: Ražný chlieb s čiernym korením

400 g ražnej chlebovej múky
1 PL kačacej masti (doporučujem maslo)
1 PL drveného čierneho korenia (doporučujem rascu)
240 ml vlažnej vody
2 ČL pekárskeho chlebového droždia
2 ČL cukru
1 ČL soli

Všetko zmiešať a upiecť.
V pekárni na programe "francúzsky chlieb".


verzia pšenično-ražná tekvicová: Pšenično-ražný tekvicový chlieb

400 g zmesi pšenično-ražnej múky
1 PL masla (roztopiť)
1/4 malej hokkaido tekvice postrúhanej
asi za hrsť posekaných tekvicových semiačok
240 ml vlažnej vody
2 ČL pekárskeho chlebového droždia
2 ČL cukru
1 ČL soli

Všetko zmiešať a upiecť.
V pekárni droždie na úplný spodok aby nedošlo do kontaktu so soľou.
Tekvicou zasypat riadne všetky suché zložky, vodu až na koniec.
V pekárni na programe "francúzsky chlieb".


verzia bezlepková tekvicová: Tekvicový chlieb

400 g zmesi Schär B, amarant (max. 2 PL), pohánka (asi tretina),
Novalim chlebová... resp. taká zmes aká je v špajzi
1 PL jablčnej vlákniny
1 PL masla (roztopiť)
1/4 malej hokkaido tekvice postrúhanej
asi za hrsť posekaných tekvicových semiačok
240 ml vlažnej vody
2 ČL pekárskeho chlebového droždia
2 ČL cukru
1 ČL soli

Všetko zmiešať a upiecť.
V pekárni droždie na úplný spodok aby nedošlo do kontaktu so soľou.
Tekvicou zasypat riadne všetky suché zložky, vodu až na koniec.
V pekárni na programe "francúzsky chlieb".

pôvodná verzia špaldového chleba, ktorá chlapovi chutila:

250 g špaldovej múky
150 g chlebovej múky (alebo inej)
15 g (asi 1-2 PL) masla (roztopiť)
asi za hrsť slnečnicových semiačok
220 ml vlažnej vody
2 ČL pekárskeho chlebového droždia
2 ČL cukru
1 ČL soli

Všetko zmiešať a upiecť.
V pekárni droždie na úplný spodok aby nedošlo do kontaktu so soľou.
V pekárni na programe "francúzsky chlieb".

Slivkové gule - bezlepkové

Toto nie je moje dielo - avšak je z mojich sliviek, z Paťových zemiakov a z vajec od susedov. Robila ho mama - a bol to pokus o bezlepkové slivkové gule. V zásade sa asi aj podarili, akurat pri zohrievaní na druhý deň cesto zmäklo, čo je asi dôsledok amarantovej múky... Ešte to treba nejako vylepšiť - i keď je to náročné, nakoľko cesto bez lepku naozaj nelepí.

Vhodné bude asi kombinovať ryžovú a kukuričnú múku (kukuričná robí betón, i keď neviem či aj normálne lepí okrem toho že tvrdne), amarant z toho robí na druhý deň blato. Možno pridať guarovú gumu viac alebo bohviečo.
Keď metódou pokusov a omylov zistíme správny pomer a množstvo múk, updatujem...


Približne 14 gulí sa vyrobí z tohto:

1 kg zemiakov uvarených v slanej vode a pretlačených
x vajec
zmes múky ryžovej a nejakej dosypávať v miernom množstve tak, aby to začalo držať pokope a lepiť
slivky...
mak s mini-množstvom cukru
maslo

Cuketové lečo

Klasické letné zeleninové rýchle jedlo - lečo - pozná asi každý.
Vzhľadom na množstvo cukiet doporučujem verziu: papriku nahradiť strúhanou cuketou.

Nahádzať sa tam dá všetko možné... vo verzii z obrázka je cuketa, paradajky, paradajková šťava a 4 vajcia.

Bezlepkové, zdravé, rýchle a dá sa jesť na kvantá, až kým je nejaká zelenina k dispozícii.

Zucchini Bread

Hektika každodenného života a nechuť do ďalších neúspešných pokusov pečenia bezlepkového chleba spôsobili, že som sa stala imúnna voči čomukoľvek čo sa volá pečenie chleba. Moja pekáreň teda trčala bez pohybu na linke a čakala na svoj revival. Nedočkala sa ho, včera som zreorganizovala pekárenský kút, presťahovala som ju preč, v pekárenskom kúte sa vytvoril kuchynský elektro-kút i vďaka zvláštnej náhode z Ikei. Stolička, ktorú som si k linke pre budúcnosť (budúcnosť kvôli vysokej cene) vyhliadla, sa nepochopiteľným zázrakom ocitla v oddelení zlacnených výrobkov za polovičnú cenu v počte 1 kus (t.j. za cenu, o ktorej som bola ochotná pri jej výbere uvažovať), navyše bola poskladaná, stovkami objemných ľudí otestovaná a zaručene stabilne funkčná :-) a teda skončila v mojej kuchyni.

Po veľmi dlhom čase, presnejšie asi po 2 rokoch, som sa dnes rozhodla zistiť, či existuje použiteľný recept na bezlepkový chlieb konkrétne cuketový, nakoľko cukiet je a bude riadne kvantum.
Po nečakane a prekvapujúco úspešnom pokuse môžem potvrdiť, že existuje. Navyše autori receptu (neslováci - samozrejme, Slováci trpia syndrómom predstavy len a len klasického chleba, ktorý sa už v obchodoch kúpiť ani nedá) tvrdia, že sa dobre zmrazuje - čo tiež vyskúšam, najlepšie ešte poobede, kým Paťo prinesie ďalšiu zásobu cukiet.
Dokonca i v bezlepkovej verzii drží pokope, má dobrú konzistenciu, nerozpadáva sa, nie je suchý a má veľmi dobrú chuť. Konečne niečo naozaj chutné v podobe chleba/pečiva pre bezlepkárov!

Pôvodný recept už ktosi upravil tak, aby sa vylepšila konzistencia, t.j. ten upravený som ešte upravila na bezlepkovú verziu, a teda obsahuje aj veci, ktoré pri pečení z normálnej múky netreba. Škrob nepoužívam vôbec, ani ho nemienim, t.j. ten som úplne vynechala - očividne to drží pokope aj bez neho našťastie.
Upravený je do verzie "hrnčekový koláč", čo sa množstiev týka...

Verzia bezlepková:

3 cups flour
... glutein-free version:
3 cups of rice flour (or my version: 1,5 cup rice, 1,5 cup standard Novalim),
½ cup of patato starch,
3 ½ tablespoons of tapioca starch,
½ teaspon xanthan gum or guar gum.
No problem if patato and tapioca starch missing...
2 cups sugar (brown) (alebo stévia). V slanej verzii stačí polovica.
2 cups grated zucchini (strúhaná)
1 cup butter
1 cup walnuts (or sunflower seed)
3 teaspoons cinnamon
3 teaspoons vanilla extract – no problem if missing.
2 teaspoons of Apple fiber
1 teaspoon baking soda
1 teaspoon salt
1/2 teaspoon baking powder
1/2 teaspoon of nutmeg (muškátový oriešok)
3 eggs

Zmiešajú sa: vajcia, cukor, vanilka, maslo (roztopené). Pridá sa postrúhaná cuketa a slnečnícové semienka.
Potom sa dosýpa zmes: múka, soľ, prášok do pečiva, sóda, škorica, muškátový oriešok, jablková vláknina.
Je z toho divná zmes, ktorá sa nepodobá na chlebové cesto, skôr na husté koláčové.
Môže (nemusí) sa to nechať chvíľu rásť.
Rúra sa vyhreje na 162 Celzia (píšu 325 Farenheit, t.j. odhadom...), cca 1 hodinu sa to pečie.
Po upečení je vhodné nechať to 30 min stáť v otvorenej rúre, kým to samé mierne vychladne.
Potom vyklopiť - nemal by sa rozlomiť.

Pumpkin muffins

The pie pumpkins we tucked away in the cellar are coming up almost each day, without seeming to make a dent so far in the stash. This is good! And so is all the fun we're having playing with all those pumpkins in the kitchen. Pumpkin soup, pumpkin bread, pumpkin pancakes, pumpkin muffins and of course, pumpkin seeds (do you do yours this way? Perfect, I tell you). Some favorites have made their way to the top of our list, and this pumpkin muffin recipe (tweaked and changed up from this original starting point) has become a go-to snack for my peeps. I thought you might like it too.

Our Pumpkin Muffins

Wet Ingredients:

1 cup pureed pumpkin (confession - I don't even puree it, just whisk it at this point when it's all baked and mushy from the oven)
1/3 cup coconut oil, melted
2 eggs
3/4 cup honey
1/4 tsp nutmeg
1/4 tsp allspice
1/4 tsp cloves
1/2 tsp cinnamon
1/2 tsp baking soda
1/2 tsp salt

Dry Ingredients:

1 cup unbleached flour
1 cup whole wheat pastry flour
1 tsp baking powder

1/2 cup chopped walnut pieces

Preheat oven to 350.

Whisk together wet ingredients until smooth. Add dry ingredients until the mixture is combined. Fold in nuts. Spoon batter into greased muffin tins, and bake in the center of oven until they are puffy and beging to brown on the edges. (15 minutes or so for the mini-muffin tins, or that fun acorn muffin pan.)

Cool on a wire rack. Eat and enjoy!

Note: Best enjoyed over tea with your best friend and a few favorite animals. Matching dresses not required, but we're certain they add to the flavor.

Hlivy natur vo vlastnej šťave

Vec, ktorú proteínovo diétujúci človek môže jesť na kvantá, sú čerstvé hríby.
Ja mám asi najradšej hlivy a trošku menej ale tiež rada šampiňóny, mám rada aj iné, ale nemám ich odkiaľ nazbierať takže sa uskromním s tým, čo sa dá kúpiť v obchode alebo príležitostne na trhu...

Hríby sú úplne na prírodno, pokrájané, ovegetované (bez glutamánu), pridala som máličko olivového oleja a inak sa dusia vo vlastnej šťave. V chladničke vydržia dlho a dajú sa kombinovať s kadejakou zeleninou...

Hovädzie stehno s rozmarínom

Výsledok môjho abstinenčného záchvatu chutil naozaj výborne a bude chutiť napríklad aj zajtra... (na obrázku je hovädzie stehno s rozmarínom... ešte je v chladničke kuracie...) Prečo abstinenčný záchvat? Lebo počas mojej bielkovinovej diéty v prvej fáze zatiaľ mäso patrilo do zakázaných potravín...



Príprava je jednoduchá a hlavne v súlade s akoukoľvek proteínovou diétou hocijakého človeka, treba k tomu len:
- hovädzie stehno (mäsiar šikovne nakrájal asi tak 1,5 centimetrové plátky)
- trocha olivového oleja
- soľ
- zmes korenín (používam natur talianska zmes od podravky, bez glutamánu)
- rozmarín zo záhrady
- a neskôr trochu vody na podlievanie

Mäso treba umyť, zložiť do hlbokej panvice poliať trochu olejom, osoliť a nechať dusiť najprv vo vlastnej šťave, priebežne obracať sem-tam... a dosoliť aj druhú stranu. Keď je zhruba dopoly hotové, pridávam tam celkom dosť tej zmesi korenia, ak treba, už aj podlievam vodou. Rozmarín tam pridávam v podstate na zhruba 10-15 minút, ale stačí aj menej... takto je z toho ale výborne ochutené mäsko (takmer steak), dusené viacmenej vo vlastnej šťave a výdatne orozmarínované... šťava je tiež fantastická a mäsko je diétne.

Amur pečený na červenom víne

Tento rok som mala šťastie - a uvidím či bude aj budúci rok. V mraziaku mám kopu amura, čo má výborné mäsko, obzvlášť keď sa upečie na víne. Teraz na Vianoce som to skúsila na červenom.


Tento amur má asi 2 kg
šlo tam asi 3 dcl Alibernetu
dosť zamrazeného kôpru
vegeta (natural)
trocha masla

Zapečená tekvica - moja

Celkom jednoduché a hlavne chutné, dá sa potom hýbať aj rozmýšľať, neodstaví to človeka na pol dňa spánku po dobrom obede...

Na množstvo na obrázku treba:
polovicu maslovej tekvice
zhruba polovičné množstvo zemiakov
na kocky nakrájaná gouda
1 kyslá smotana
4 vajíčka (môže byť aj menej)
vegeta (natural)
málo masla

Všetko nakrájam na kocky (tekvicové kúsky nie malé, skôr väčšie), zmiešam, zasypem vegetou, zalejem smotanou... a pečiem asi hodinu (stačí aj menej ak sú predtým zemiaky uvarené).
Tekvicu stačí umyť a odjadierkovať, netreba ju šúpať.

Tekvica Hokkaido

Ak si pri názve Hokkaido predstavíte japonský ostrov, nie ste ďaleko od pravdy. Rovnaký názov má totiž aj tekvička, ktorá sa k nám dostala až z Krajiny vychádzajúceho slnka.

Záhradka diabetika sa veľmi nelíši od bežných záhrad. Nájdeme v nej základné druhy zeleniny – listovej či koreňovej aj zopár skorých zemiakov. Z ovocia jabĺčka, najlepšie kyslejšie odrody, hrušky, marhule, výborné sú višne a moruša čierna, plus nejaké ríbezle, jahody, egreše a ak sa dá – aj papriky a rajčiaky. Čo ešte môže pestovať záhradkár- diabetik, aby mohol plody svojej záhradky zaradiť do jedálneho lístka? Medzi takého plodiny patrí tekvica ‘Hokkaido’, ktorá k nám pomerne nedávno „pricestovala“ až z Japonska. Dokonale sa aklimatizovala, je nenáročná, dobre sa skladuje a má neuveriteľne rôznorodé využitie. Je to neveľká, asi kilogramová tekvička cibuľovitého tvaru, s výraznou tmavooranžovou farbou šupky. Nezrelá je zelená, treba však počkať na vyfarbenie. Nemusí sa šúpať a použiť sa dá z nej všetko, aj vnútro so semienkami.
Liečivé účinky

‘Hokkaido’ je nielen chutná, ale aj zdravá. Podľa orientálnej medicíny je liečivá hlavne pre oblasť sleziny, slinivky brušnej a žalúdka. Je bohatá na karotén, z ktorého si telo vytvára vitamín A. O vysokom obsahu karoténu svedčí žiarivá farba celého plodu. Dužina obsahuje veľmi veľa draslíka a málo sodíka, čo má priaznivý účinok pri liečení kardiovaskulárnych ochorení. Konzumácia tejto tekvice kladne ovplyvňuje stav pokožky, zraku, prostaty a pľúc. Má mimoriadne vysoký obsah zinku, hlavne v semenách, preto okrem dužiny konzumujeme aj semená. Pre diabetikov je významný inulín, ktorý má sladkú chuť a v tele pôsobí aj ako vláknina. Tým zmenšuje ohrozenie tela rakovinou hrubého čreva.



Využitie

Tekvičku pred úpravou stačí umyť, rozkrojiť a lyžicou vybrať vnútornú vrstvu dužiny so semienkami. Túto časť môžeme buď hneď použiť, alebo zamraziť. Ak sú semienka zrelé, odložíme si niekoľko na sadenie a zvyšok bežne upečieme ako pri iných tekviciach. Dužinu podľa potreby nakrájame na kúsky alebo nastrúhame a tiež buď hneď použijeme na varenie, alebo odložíme do mrazničky.

VYSKÚŠAJTE ‘HOKKAIDOVÉ’ RECEPTY

Hrnčekový koláč Hokkaido
2 vajíčka, 3/4 hrnčeka oleja, umelé sladidlo podľa chuti, 1 vanilínový cukor, 2 hrnčeky nahrubo nastrúhanej tekvice, citrónová šťava a trocha citrónovej kôry, 1 hrnček hladkej múky, 1 až 1,5 hrnčeka polohrubej múky, 1 hrnček mlieka, 1 prášok do pečiva, trocha kokosu, prípadne kakaa, oriešky, hrozienka
Všetky ingrediencie zmiešame spolu v miske a vylejeme do vymastenej a múkou vysypanej formy na pečenie. Pečieme asi 30 minút pri vyššej teplote. Hotové ešte môžeme potrieť diabetickým lekvárom a posypať strúhaným kokosom, mletými orechami alebo mandľami. Rýchly a chutný koláčik, so šľahačkou sa zmení na zákusok.

Pečené zemiaky s tekvicou
stredne veľká tekvička, 1 kg zemiakov, cibuľa, čerstvé alebo sušené bylinky – bazalka, majorán, oregano, provensálska zmes a podobne, soľ, drvená rasca, olej
Umytú tekvicu zbavíme semienok a nakrájame na menšie kúsky, podobne nakrájame aj očistené zemiaky. Cibuľu nakrájame na polmesiačiky. Všetko v miske zmiešame, osolíme, okoreníme bylinkami a nasypeme do nádoby na pečenie, ktorú sme vytreli olejom. Pečieme v dobre vyhriatej rúre asi pol hodinu. Podávame so šalátom z čerstvej zeleniny alebo s acidofilným mliekom.

Guláš Hokkaido
stredne veľká tekvica, 5 zemiakov, 2 cibule, 3 strúčiky cesnaku, 3 rajčiaky, 3 papriky (môžeme nahradiť lečom z pohára), rasca, kocka zeleninového bujónu, lyžica horčice, mletá červená paprika, majorán, olej, soľ, podľa chuti Solčanka
Vo väčšom hrnci usmažíme na oleji nakrájanú cibuľu, cesnak, pridáme rascu a časť červenej papriky. Potom pridáme papriku nakrájanú na rezance, neskôr rajčiaky – najlepšie zbavené šupky. Nakoniec prisypeme na menšie kúsky nakrájané zemiaky a po chvíli tekvicu. Posolíme, pridáme zvyšnú červenú papriku a horčicu a zalejeme 2 – 3 litrami vriacej vody. Keď sú zemiaky mäkké, posypeme majoránom a vypneme. Je to vegetariánsky guláš, osviežujúci najmä v lete. K nemu podávame čierny chlieb, zemiakové lokše, výnimočne zemiakové placky.

Ako si ju dopestovať

Podobne ako iné druhy tekvíc, aj tekvica ‘Hokkaido’ potrebuje na dobrý rast veľa živín a slnečné stanovište. Najvhodnejšie je pred výsadbou do pôdy primiešať kompost alebo maštaľný hnoj. Predpestované sadenice vysádzame na stanovište v druhej polovici mája, keď už nehrozia mrazíky, ktoré by ju mohli poškodiť. Sadíme ju na vzdialenosť najmenej 1,2 m, aby mala dostatok miesta na rast. Počas sezóny je veľmi dôležité výdatné zavlažovanie, ktoré podporuje tvorbu plodov. Zberať ju začíname koncom augusta.

Tekvicové jadierka skaramelizované

Ochutené tekvicové jadierka

Do misky si pripravte za lyžicu zmesi soli a mletého korenia, ktoré vám chutí (napr. chilli, mletá údená červená paprika, mletá rasca, škorica, sumac, ďumbier a pod.). Na panvici rozohrejte za lyžicu olivového oleja s trochou masla, vhoďte vysušené neolúpané jadierka z jednej veľkej tekvice a za lyžicu krupicového cukru. Miešame, kým sa cukor nerozpustí a nezačne karamelizovať. Jadierka vysypeme do misky s korením a dobre premiešame. Následne rozprestrieme na tácke a necháme vychladnúť. Lúskajte pri telke alebo s priateľmi pri vínku.

Tekvicové pyré z maslovej (oranžovej) tekvice

ako vyrobiť tekvicové pyré... čo nie je síce ešte jedlo, ale polotovar do ďalších receptov

Ja používam najčastejšie tieto dva druhy, pričom názov viem len tej guľatej Hokkaido tekvici. Ak mi poviete ako sa volá tá podlhovastá, budem rada. Hokkaido používam do slaných receptov, je také hutnejšie a chutí niečo medzi gaštanmi a fazuľou. Podlhovastá má jemnú sladkú dužinu, tú dávam do koláčov. Vo vrecku vidno Hokkaido nakrájané na kocky, do niektorých receptov sa hodí takto. Tekvica Hokkaido sa nešúpe iba dobre umyje a odkroja sa prípadné vady na kráse. Šupka tepelnou úpravou úplne zmäkne.

Takto vyzerajú pripravené do rúry. Umyté, vydlabané a ničím neochutené sa pečú 30-45 min. na 180°C úplne do mäkka. Polovicu Hokkaida som si namarinovala a dala piecť do tej alobalovej vaničky, len tak ako pochúťku. Po upečení necháme úplne vychladnúť, šťava, ktorá je v tekvici do nej opäť vsiakne. Pomixujeme a naplníme do krabičiek alebo ako sme zvyknuté mraziť, najlepšie v takých množstvách ako idú do receptov. Podlhovastú tekvicu treba vydlabať, Hokkaido rozmixovať celé. Tá podlhovastá ak je dobre upečená sa ani mixovať nemusí, v pohode sa roztlačí lyžicou alebo vidličkou na pyré. Hokkaido mixujem vždy kvôli šupke.

Pár tipov na použitie oranžovej tekvice: polievka - je tu presne taká ako robievam Tekvicová polievka od Lubka Ilková (pammy). do zemiakového pyré, do zapečených cestovín, placky, Hokkaido plnené mäsom, cookies, muffins, bábovka, chlebíček. Tekvicové pyré v plechovke sa občas dá kúpiť aj v Tescu. Býva v regáli s exotickými ingredienciami. Ale toto domáce má aj tak lepšiu chuť :o)))

Upečené tekvice. Vždy pečiem dva plné plechy naraz na 190°C asi 45 minút (pichnem do najväčšej nožom, či je mäkká). Ľahko sa lyžicou vyberie až celkom na šupu.

V mise ho stačí roztlačiť pučidlom na zemiaky.

Pripravené do mrazničky. Toľko vyšlo z troch veľkých maslových tekvíc. Plus jedna šálka, ktorú som dala do cheesecake.

Tekvicovo-zelerová polievka

Tekvicovo-zelerová polievka

* 700 g tekvice
* 110 g zeleru
* 1 stredne veľkú cibuľu rozkrojenú na štvrtiny
* 1 a 1/4 KL anízových semienok
* hrubozrnnú soľ
* čerstvo pomleté čierne korenie
* extra panenský olivový
* olej
* 4 PL bieleho vína
* 900 ml kuracieho vývaru z kocky

Postup:

Tekvicu prekrojíme, odstránime jadierka, olúpeme a dužinu pokrájame na kocky. Zeler olúpeme a pokrájame na kocky, ošúpanú cibuľu na štvrtiny. Elektrickú rúru predhrejeme na 200 °C (teplovzdušnú na 180 °C). Do hlbokého plechu rozložíme tekvicu, zeler, cibuľu a všetko posypeme 1/4 lyžičkou semienok anízu. Osolíme, okoreníme čiernym korením a pokvapkáme olivovým olejom. Zmes dobre premiešame a uhladíme do rovnomernej vrstvy. Vložíme do horúcej rúry a pečieme asi 50 minút do mäkka a zlatohneda. Občas premiešame.

Upečenú horúcu zmes dáme do hrnca, zalejeme teplým vývarom a vínom a privedieme do varu. Znížime teplotu a varíme asi 30 minút. Potom odstavíme z plameňa a necháme mierne vychladnúť.

Vychladnutú zmes po častiach nalejeme do mixéra. Rozmixujeme a prepasírujeme cez sito. Vzniknuté pyré dáme opäť do hrnca, zohrejeme, prípadne osolíme a okoreníme. Na panvici bez tuku opečieme anízové semienka do zlatohneda a necháme vychladnúť. Opečenými semienkami posypeme polievku na tanieri.

Sladko-kyslá tekvica

Sladko-kyslá tekvica

cca 3 kg tekvice
450 ml jablčného octu
250 ml vody
pikant fix sladko – kyslý
150 g cukru
1,7 l vody

Tekvicu rozštvrtíme, odstránime jadrá, ošúpeme, dužinu nakrájame na malé kocôčky pomocou ozdobného noža a vložíme do misy. Vínny ocot zmiešame s vodou a zalejeme ním nakrájanú tekvicu, misu prikryjeme utierkou a postavíme na chladné miesto a necháme pôsobiť cez noc. Druhý deň vyberieme tekvicu z misy pomocou cedidla a necháme odkvapkať. Tekvicu varíme asi 5 minút do sklovita (nenecháme úplne zmäknúť), potom plníme do pripravených pohárov. Nálev z pikant fixu pripravíme podla návodu na obalea ihneď ho nalejeme až po okraj dopohárov na tekvicu, poháre s uzavieracím viečkom uzavrieme a asi 5 minút necháme stáť obrátene na viečku.

Tekvicová sezóna

Kalabasa, atlantic giant, butternut, hokkaido, birdhouse bottle, goliáš… Práve sa skončil ich čas. Dlhá, teplá jeseň vyfarbila a vytvarovala tekvičky do rôznych podôb. Viac ako mesiac sme sa mali čím zaoberať. Z odrôd vyšľachtených na jadierka sme na halloween párty vyrezávali svetlonosov, vyberali jadierka a sušili ich na slniečku. Sladké dužinaté tekvice sme varili, piekli, plnili, zapekali, použili do polievok aj do koláčov a okrem typických amerických pochúťok Dňa vďakyvzdania ako pumpkin soup či pumpkin pie, sme oprášili aj recepty z detstva. Aj vaša babka robila z tekvice ananásový kompót? Spomínate si na vôňu skaramelizovaných šupiek pečenej tekvice?