Palacinky (bezlepkové)

Smrťou a deštruktívnou hybnou silou pre každého začínajúceho bezlepkáča v kuchyni je nechutné, nelepiace, rozpadávajúce sa, mrviace sa, nechutné, betónové, suché a umelé cesto štandardného bezlepkového pečiva na všetky spôsoby. Snáď ešte jediné, ktoré sa celkom dá zjesť a chutí, sú niektoré položky od Schär, a niektoré keksíky ktoré Sylvia objednáva z CZ.
Inak bieda, ale musí sa nechať - keďže nie každý je schopný postaviť sa do kuchyne a začať niečo robiť, výber je aspoň bohatší ako pred pár rokmi a zas kúpiť všeličo sa už celkom dá.

Po cca 5 rokoch pokusov a omylov (a kŕmenia chlapovho žalúdka, ktorý netušíl že žuje bezlepkové, ale hlavne si pochvaľoval, že žuje zdravé a nechemické a je prirodzené že chuť a konzistencia nie je dokonalá), a nezlomného úsilia vyrobiť z bezlepkových múk niečo, čo sa fakt naozaj dá zjesť a hlavne to chutí, som sa dopracovala do stavu, že v súčasnosti 9 z 10 bezlepkových pečených vecí zodpovedá mojim predstavám.

Avšak - chce to veľa brossovať po nete, rozumieť po anglicky, otvoriť svoju myseľ nevídaným čudným chutiam, kombináciám a surovinám, a vnímať výsledok pokusov ako rozhodne zaujímavú alternatívu bez štipky predstavy či to chutí tak ako to povodne autor myslel...
Aha, a ešte jednu podstatnú vec: ignorovať komentáre Vášho chlapa na tému - množstvo použítých vajec za týždeň - veď preboha snáď mi nechceš povedať že som v tomto koláči zjedol sedem vajec teda cholesterolu na sedemtýždňový povolený limit???
Totiž vajcia vlastne vôbec neškodia, ak Vám treba živiny na celý deň aj bez chleba, stačia Vám dve volské oká a telo si poradí... ale o tom nabudúce.

Tradičný pokrm slovenskej populácie, ktorý spravidla zachráni všetky hladné krky v rodine, sú palacinky.
Pre začínajúceho bezlepkára čistá smrť.
Cesto, ktoré má byť tenké, nedajboh si ho na panvici máte aj v jednom akože spolu-držiacom kuse otočiť - to chce teda odvahu.
Kým nezistíte, z čoho to vlastne máte spraviť.

Keďže som dobrá duša a môj level EQ je dosť vysoký, recept zaručene funkčný a na nerozoznanie (konzistenciou) od štandardných slovenských domácich palaciniek je nasledovný:

0,5 l mlieka
3 vajcia
Málo soli (asi 2 štipky)
1 kopcová polievková lyžica tekvicovej múky
1 kopcová polievková lyžica sezamovej múky
1 normálna polievková lyžica cícerovej múky (zahusťuje)
1/2 polievkoej lyžice tapiokového škrobu (chutí lepšie a ľahšie ako náš klasický zemiakový škrob, a nerobí betón ako kukuričný škrob)
Zvysok x lyzic Schär alebo inej bezlepkovej zmesovej múky na pečivo/koláče/chlieb, kým to nebude mať správnu palacinkovú konzistenciu
Ghee na pečenie - neminie sa veľa a sú po ňom ľahké a akurát normálne, rozhodne nie mastné, nechytajú pachute a aj po pobyte v chladničke dokonalé
poznámka: cukor nedávam, keďže palacinky nejedávam vždy sladké, avšak ak chcete sladké, tak ho tam dajte koľko chcete (ja to v lete skúsim so stéviou).

Chápem, že na prvé prečítanie je asi zostava múk príliš neznáma slovenskému konzumentovi, avšak časom si každý bezlepkár uvedomí, že bezlepková strava znamená používať úplne iné suroviny ako v dobe, kým hadica na gastre nevykotila info že jeho tenké črevo je mimo normálu... Neviem spriemerovať ako dlho trvá aklimatizácia bežného slováka, avšak pri troche vôle, snahy a dosť veľkej dávky trpezlivosti sa to dosiahnuť rozhodne dá. Napríklad moja domácnosť sa na to plne transformovala po cca 3 rokoch mojej frekvencie variacich aktivít (rozumej - varím alebo pečiem max. raz za týždeň a to cez víkend, ak nepočítam drobné rýchlovky na raňajky, s výhodou prirodzene bezlepkovo variaceho chlapa v podobe super polievok a fantastického rizota)









Netuším, čo na palacinky hovoria ajurvéďania, avšak myslím, že jedia dosť veľa dosť zvláštnych vecí a keďže som použíla ich obľúbenú surovinu, minimálne jeden dobrý bod by si tento slovenský produkt vyslúžil.